Ako si vybrať hydroizoláciu na stavbu?
Voda v bazéne počas leta je pre nás symbolom príjemného osvieženia. Voda však nemusí byť iba priateľom človeka. Keď príde reč na spodnú či povrchovú vodu na stavbe, treba spozornieť. Hydroizolácia, ako už samotný názov napovedá, je ochrana stavby pred vodou. Výber takejto izolácie sa odvíja od pomerov na pozemku súvisiacich s výškou spodnej vody a výskytom povrchovej vody – závisí teda od toho, do akej miery je objekt zaťažený zemnou vlhkosťou, stekajúcou alebo tlakovou vodou.
Hydroizolácia je súčasťou celého systému spodnej stavby. Treba si uvedomiť, že jej cena tvorí len zlomok obstarávacích nákladov na hrubú stavbu. Avšak, keď ju podceníte, môže sa suma za opravy a sanáciu stavby vyšplhať do závratných výšok. Nehovoriac o tom, že niektoré problémy s vodou nemusíte dodatočne vyriešiť nikdy. Šetriť na tomto mieste a vyberať si najlacnejšiu alternatívu je teda vyslovene nelogické.
Myslite na komfort aj svoje zdravie
Ak stavbu dostatočne neochránite pred vodou, môže dôjsť nielen k presakovaniu vody do suterénu alebo zaplaveniu pivničných priestorov, ale aj k vlhnutiu interiéru. Nesúvisí to však iba s narušením komfortu bývania. Od vlhkosti na stenách je potom už len „malý krok“ k plesniam a vzniku alergií, reumatických ťažkostí či dokonca ochorení dýchacích ciest. Nesprávne riešenie hydroizolácie spodnej stavby teda môže viesť až k zdravotným problémom.
Základné druhy hydroizolácie
Prvou a najdôležitejšou zásadou je nechať si zhotoviť hydrogeologický prieskum, ktorý odhalí potenciálne problémy pozemku. Druhým bodom je vyberať si výlučne výrobky s potrebnou certifikáciou a od overených dodávateľov. Hydroizolačné hmoty by mali spĺňať náležité technické požiadavky vzhľadom na stavbu, v ktorej majú byť použité. K najčastejším typom sa zaraďujú PVC (plastové) fólie a asfaltové pásy, ktoré môžu byť oxidované alebo modifikované.
PVC fólie
Voľne pokladané plastové fólie sú pásy tenké 1 – 1,5 mm, ktoré sa na spodnej časti zvárajú. Vyžadujú si naozaj zručných zhotoviteľov a veľkú obozretnosť pri manipulácii, pretože majú tendenciu mechanicky sa poškodiť. Je nevyhnutné, aby boli priťažené vrstvou betónovej plochy v hrúbke aspoň 8 cm. Fólia je totiž voľne položená na geotextílii – ak sa zvýši hladina spodnej vody, tá jednoducho podtečie pod fóliu a dostane sa až do vyšších vrstiev samotnej stavby. Voda je potom svojím vztlakom schopná vytlačiť nahor aj celú podlahu v obytných miestnostiach, ktorá sa následne vyduje. V prípade poškodenia hydroizolácie z PVC pásov je zároveň zložité lokalizovať presné miesto vady, voda pod nimi neraz preteká, pričom sa dostane na povrch úplne inde.
Asfaltové pásy
Tento typ hydroizolácie sa celoplošne natavuje, čo znamená, že pásy sa rovnomerne úhľadne spoja a vrstvy sa vzájomne prekryjú. Na rozdiel od plastovej fólie má asfaltová živica hrúbku 3 – 4 mm, majú teda dvojnásobnú hrúbku, pričom sa môžu použiť aj v dvojvrstvovom systéme, riziko poškodenia sa teda úmerne tomu znižuje. V prípade drobnej chyby materiálu alebo montáže nemusia mať vady dramatické následky. Modifikované asfaltové pásy sa vyrábajú z asfaltu a upravujú kaučukom či plastomérmi, ktoré sa starajú o pružnosť a tvárnosť, a teda aj vyššiu odolnosť hydroizolácie. Naproti pásom z oxidovaného asfaltu majú aj lepšiu životnosť.
Výrobcovia uvádzajú, že na zhotovenie kvalitných izolácií základov sa oplatí vyberať si asfaltové pásy s garantovanou hrúbkou a spodnou stranou s hrebeňovým profilom, ktorý umožňuje rýchlejšie, rovnomernejšie a kvalitnejšie natavenie asfaltového pásu na podklad než v prípade pásov s hladkým povrchom.
Modifikované asfaltové pásy dokážu tiež odolávať väčším teplotným rozdielom. Klasický oxidovaný pás môže pri veľmi nízkych teplotách skrehnúť, pri vysokých sa, naopak, začína topiť. Z toho vyplýva, že asfaltový pás je tým kvalitnejší, čím väčšie teplotné výkyvy ustojí. Aj z toho dôvodu sa tie najkvalitnejšie používajú aj na strechy, kde sú vystavené veľkej horúčave.
Treba podotknúť, že rovnako dôležité poznať aj obsah radónu v pôde. Ide o inertný rádioaktívny plyn, ktorý vzniká premenou uránu nachádzajúceho sa v zemskej kôre. Radón sa dokáže dostať na povrch z veľkej hĺbky, cez praskliny či netesnosti preniknúť do samotnej stavby a na vzduchu – premenený na tuhú rádioaktívnu látku – sa viazať na aerosoly či drobné prachové častice, ktoré človek potom vdýchne do pľúc. V tomto prípade teda treba zabezpečiť ochranu stavby protiradónovými asfaltovými pásmi.
Zhrnutie
Na záver si treba zapamätať nasledujúce 4 body:
- Nepodceňujte dôležitosť hydrogeologického prieskumu pozemku.
- Nesiahajte po najlacnejších alternatívach – šetrenie vás môže stáť aj vaše zdravie.
- Nepoužívajte nekvalitné či príliš tenké hydroizolačné pásy.
- Dôraz klaďte na správne a kvalitné zhotovenie hydroizolácie.
